Oplatí sa plánovať? Blog č.4

Na poslednom klubovom stretnutí som rozprával príbeh o letnej túre. Keďže veľa vecí plánujem vopred, naplánoval som aj všetko, čo sa dalo na tomto výlete. Absolvoval som ho s frajerkou a náš plán bol jasný. Začať v obci Lesnica, prejsť polovicu naplánovanej trasy, večer sa zložiť v útulni, prespať a ráno pokračovať do cieľa. Mal to byť teda dvojdňový prechod Pieninami. Ako asi tušíte, niečo nevyšlo podľa plánu. Príbeh v skratke prebehol nasledovne: Namiesto zastávky, z ktorej sme mali začínať túru, sme omylom vystúpili o päť kilometrov skôr a začali túru odtiaľ. Po nejakom čase sme zistili, že namiesto začiatku trasy sa nachádzame v jej polovici. To zmenilo situáciu, a preto sme sa rozhodli zložiť na útulni a prejsť si aspoň časť plánovanej trasy. Problémom ale bolo, že to, čo som pokladal na mape za útulňu bola v realite predajňa oštiepkov. Celú situáciu už len zaklincovali prijaté SMS správy v anglickom jazyku. Bola to výstraha od horskej služby. Upozornili nás na blížiacu sa nočnú búrku, ktorá mala byť tak silná, že nám veľmi odporúčali neprespávať v lese. Zistenie, že naozaj nie som pripravený na všetko mnou otriaslo. Ani moje plánovanie trasy týždeň vopred nás neuchránilo pred vystúpením na nesprávnej zastávke. Nápomocná nám nebola ani útulňa, na ktorú som sa spoľahol. No najhoršie na mňa dopadol fakt, že nemôžme využiť ani celtu (mal som ju so sebou ako poistku v najhoršom prípade). Táto skúsenosť ma priviedla k viacerým myšlienkam týkajúcim sa plánovania. Už dlhšie vo mne prebiehal vnútorný boj spojený s mojou potrebou mať všetko v harmonograme. Pociťoval som nedostatok spontánnosti, ktorý sa začínal prejavovať v jednotvárnosti mojich dní. V spontánnych rozhodnutiach som videl čosi živelné, ľudské a osudové. Čosi, čo mi chýbalo. Najdôležitejšia myšlienka, ku ktorej ma doviedla spomínaná túra znie, že v podstate plánujeme všetci a vždy. Aj keď si myslíme, že sme spontánny, tak plánujeme. Spontánne rozhodnutie je v mojom ponímaní plánovanie, ale impulzívne. To, čo nazývame spontánnym rozhodnutím je vytvorenie určitého plánu v danom momente len s veľmi krátkym, alebo úplne absentujúcim zvažovaním dôsledkov tohto rozhodnutia. Kúpiť si letenku dva dni pred odletom a odcestovať je spontánne. Neznamená to ale, že zrazu, keď sme spontánny, tak neplánujeme. My len nečakane zameníme dlhodobý plán za krátkodobý. A ako som spomenul často nestihneme zvážiť vplyv tohto rozhodnutia, čo nám dodáva pocit dobrodružnosti. Toto zistenie ma čiastočne upokojilo, lebo zahŕňa spontánnosť aj plánovanie. Ďalší „aha moment“ u mňa spôsobil fakt, že schopnosť rýchlo zmeniť plán a prispôsobiť sa mu je dôležitejšia, než plánovanie samotné. Koniec koncov to, že sme zmenili plán na mieste a nastavili sme sa na nové podmienky nás zachránilo aj v Pieninách. Po všetkých troch zdrvujúcich zisteniach sme sa rozhodli začať túru v polovici cesty a pokračovať po naplánovanej trase. Cestou sme si vypočítali, že by sme to pred zotmením mohli stihnúť do našej cieľovej dedinky, čo skončilo neplánovaným strávením nočnej búrky na ubytovaní so strechou nad hlavou a v posteliach. Učiť sa plánovať sa spontánne je dôležité z jedného prostého dôvodu. Naplánovať sa nedá naozaj všetko a ak aj áno, môže nám to byť úplne zbytočné.

Jakub Seneši