Rozhovor s Andrejom Mažárym

Nasledujúci blogový príspevok je rozhovor so zakladateľom prvého slovenského Toastmasters klubu na Slovensku- Andrejom Mažárym. Andrej má za sebou na slovenské pomery dlhú a veľmi pestrú cestu v Toastmasters a bol ochotný mi o nej porozprávať viac.

 

Bol si prvý na Slovensku kto vedel o Toastmasters?

To vôbec nie, Klaus Hammer doniesol Toastmasters na Slovensko z Prahy v roku 2008 a založil úplne prvý klub na Slovensku- Toastmasters Bratislava. Ja som bol koncom roku 2009 prvýkrát na ich stretnutí a páčilo sa mi to, ale mal som vtedy problém s angličtinou a tak som im povedal, že keď budú dávať niečo také dokopy v slovenčine, nech ma zavolajú. V roku 2011 sa pár ľudí dalo dokopy, preložili manuály do slovenčiny, v marci sme mali prvé stretnutie v slovenčine a v máji sme už založili slovensky hovoriaci klub- Slovenský Toastmasters.

Bolo náročné založiť prvý slovenský klub na Slovensku? Čo na tom bolo najnáročnejšie?

Založiť klub je náročné a zároveň nie je náročné. Náročné bolo preložiť všetky tie počiatočné materiály, agendu a základné vzdelávacie manuály. Celkový proces zakladania nebol až taký náročný, lebo väčšina zakladajúcich členov už fungovala predtým v Bratislavskom klube, takže vedeli o čom Toastmasters je a bolo pre nás jednoduché len prepnúť do slovenčiny, keď sme všetky úlohy poznali a vedeli sme ako majú stretnutia vyzerať.

Ako sa tvorila celoslovenská Toastmasters komunita? Respektíve ako vyzerala v začiatkoch?

To je taká postupnosť, pretože aj keď slovenský klub bol založený tri roky po Toastmasters Bratislava, tie ďalšie kluby boli založené neskôr o také dva, tri roky. Potom v jednom roku sme založili štyri kluby paralelne- Toastmaster Košice, Nitra, Petržalka a IBM.  Spravidla čím ďalej sa klub nachádzal od Bratislavy, tým náročnejšie bolo pre nás založiť a zabehnúť ho. Petržalka a IBM sa v podstate len odtrhli zo slovenského klubu a založili si vlastnú skupinu. Nitra to mala o niečo jednoduchšie ako Košice, pretože tam som mohol dochádzať na každé stretnutie. Košice to mali náročnejšie v tom, že chalani ktorí ich mentorovali, za nimi nemohli chodiť tak často, a potom je to náročné aj pre lídrov z tých miest, ktorí sa musia učiť všetko na diaľku.

Pomáhal si zakladať aj iné kluby?

Ja som bol pri založení väčšiny klubov, pri asi štyroch som aj vypisoval zakladajúce papiere.

Liezlo ti už za tie roky niekedy Toastmasters na nervy?

No veľakrát (smiech). Za tie všetky úspechy, ktoré som alebo sme v Toastmasters dosiahli, sa ma veľa ľudí pýtalo, či som nevyhorel, a pri všetkých tých veciach aj vyhorenie bolo na mieste. Ja som vždy odpovedal ľuďom na túto otázku, že keď robím niečo ,čo mi dáva zmysel, tak síce každý večer vyhorím, ale každé ráno sa zase zobudím s energiou a chcem ísť do toho znovu. Pretože práve ten zmysel ma napĺňa tou energiou.

Pokiaľ mám správne informácie váš klub, Slovenskí Toastmasters, bol jeden čas najlepší na svete. Mohol by si stručne popísať, čo tomu predchádzalo, ako vás to zmenilo a čo to pre vás v konečnom dôsledku znamenalo?

Každý rok všetky klubu nahadzujú certifikáty, ktoré získali ich členovia za dané obdobie. Z tohto sa robí aj tabuľka klubov, ktorých členovia získali najviac certifikátov za rok. V našich začiatkoch sme získavali v priemere 20 certifikátov ročne. V roku 2015/2016 som sa stal viceprezidentom pre vzdelávanie v našom klube. Rok predtým najlepší klub na svete získal 80 certifikátov. Uvedomil som si, že takáto méta sa dá dosiahnuť, ak si to naplánujeme a začneme makať. Cieľ som nastavil na 60 certifikátov ročne, čiže 5 do mesiaca, ale podporoval som snahu robiť viac. Začali sme experimentovať so stretnutiami, a čoraz častejšie sme mávali mimoriadne stretnutia, na ktorých vystúpilo 10 rečníkov za večer. Okrem toho som brával so sebou aj ľudí do iných klubov, kde mali reči. Takto sme do konca roka získali 82 certifikátov, stali sme sa najlepším klubom na svete v danom roku a zároveň sme získali najviac certifikátov v dovtedajšej histórii Toastmasters. Veľa ľudí mi v tom čase tvrdilo, že to čo robím, je kvantita na úkor kvality. Ja som ale videl ako naši členovia rástli a pokiaľ sa vyskytol niekto, kto len robil reči bez toho , aby si bral niečo zo spätnej väzby, tak som ho veľmi rýchlo stopol. V tomto som bol nekompromisný.

Môžeš už o sebe povedať, že si v Toastmasters zažil všetko, a už ťa nič neprekvapí?

To určite nemôžem povedať. Po deviatich rokoch v Toastmasters, zakladaní niekoľkých klubov a mentorovaní dvoch, poznám veľa situácii ,ktoré môžu nastať, veľa modelov ako sa môže klub povzniesť a zároveň ako sa môže dobrý klub dostať do problémov. Na základe svojich skúseností viem predpokladať budúce smerovanie klubu, zo spôsobu akým funguje vedenie daného klubu. Ale určite aj v tejto dobe existuje niečo, čo ma prekvapí.

Je niečo čo by si dnes urobil inak v tých úplných začiatkoch?

Oveľa skôr by som sa zapojil do vedenia klubu, lebo ja som sa zo začiatku zameriaval len na svoj rečnícky rozvoj. Zároveň by som sa oveľa skôr zapojil do medzinárodných súťaží a išiel by som sa pozrieť aj na vyššie kolá, aby som zažil skôr Toastmasters parlament, zistil čo všetko sa tam rieši a uvedomil si aj aký kariérny potenciál má pre mňa Toastmasters. To je aj moja rada pre všetkých členov- chodievajte čo najviac na medzinárodné konferencie, aby ste videli čo máte v rukách, lebo vy nemáte v rukách len klubové stretnutia, je tam toho omnoho viac.

Čo ťa vie teší a baví najviac na našej Toastmasters komunite?

Sú to hlavne dve veci. Jednak, že Toastmasters vie byť prostriedkom na zlepšovanie spoločnosti, tým že ľudia sa skvalitňujú sami a vzdelávajú aj ostatných okolo seba. Druhá vec je tá možnosť vidieť výsledky ľudskej práce. Keď sa pozriem na nováčika, ktorý prišiel vyklepaný do Toastmasters a ako sa mení po pár rečiach, hodnoteniach a keď si ho vezme do parády mentor, to je ako sa pozerať po pol roku na iného človeka. Byť svedkom toho ako človek načrel do svojho potenciálu. To je to, čo ma na tom naozaj teší.