Zhodnotenie blogu

Takmer pred tromi mesiacmi som si dal vo svojom prvom blogu verejný záväzok. V rámci neho som mal počas desiatich týždňov napísať raz do týždňa jeden blogový príspevok. Tento záväzok sa mi podarilo naplniť už vytvorením predchádzajúceho príspevku  a dnes  sa chcem spätne pozrieť na moju desaťtýždňovú skúsenosť.

Začnem od mojich pocitov. Ako najväčšia výzva v písaní sa ukázala pravidelnosť. Napísať jeden príspevok s obsahom okolo päťsto slov za sedem dní znie ako pomerne jednoduchá úloha. V priemere mi samotné písanie zabralo vždy okolo hodiny času. Takáto hodina nie je problém, keď ste zo začiatku plný entuziazmu a máte dostatok času. Zhoršovalo sa to v momentoch , keď som cez týždeň nestíhal a vtedy sa vytrácala aj chuť. Záchranou mi bola príprava. Predtým než som vôbec napísal prvý príspevok, naplánoval som si o čom konkrétne chcem každý týždeň písať. Keďže sa témy striedali, aj mne samotného čakalo vždy niečo nové a tým pádom som neupadol do stereotypu. Nadšený som  prijal blog vo forme interview, keďže mojou úlohou bolo klásť  len otázky.:) Najväčšie pozitívum bolo vytváranie si vlastnej platformy na zdieľanie myšlienok. Prekonať mentálny blok a odhodlať sa čokoľvek verejne napísať, bol prvý významný krok. Keďže som sa snažil vytvárať pútavý obsah, musel som sa učiť ako to robiť čo najlepšie. Najväčšou odmenou za to, mi boli reakcie čitateľov.

Tým sa dostávam k samotnej čitateľnosti. Nemal som a doteraz nemám nástroj, ktorým by som ani len orientačne, mohol sledovať množstvo klikov na moje príspevky. Preto jediné z čoho viem vychádzať, sú Facebook-ové reakcie a spätná väzba od ľudí. Párkrát sa mi stalo, že aj ľudia o ktorých som netušil, že čítali môj blog (lebo nedali nikdy reakciu naň) mi spomenuli, že ho čítali. Preto neviem odhadnúť čitateľnosť jednotlivých blogov. Avšak víťazi v rámci  zdieľaní sú jasní. Ide o príspevky,  ktoré sa zaoberajú buď myšlienkou zo stretnutia, alebo nejakým osobným príbehom. Toto mi dáva jasnú správu, že  budúce blogy by sa mali zameriavať práve na tieto témy, zatiaľ čo predstavovanie úloh a interview môžem vypustiť.

Veľmi cenná bola pre mňa spätná väzba. Niekoľkokrát som si ju pýtal od ľudí na moje príspevky, a niektorí mi ju naozaj dali, za čo som im veľmi vďačný. Tvoriť obsah je jedna vec, ale ako jeho tvorca asi nikdy nebudem mať dostatočný odstup na to, aby som sa naň vedel pozrieť optikou čitateľa, ktorého chcem zaujať. Objaviť slovíčka alebo vetné konštrukcie, ktoré sa mi nepáčia, nie je problém, problém je uvedomiť si ,čo ešte je zaujímavé a kde už strácam čitateľovu pozornosť. Týmto ďakujem všetkým, ktorí mi dali tipy, čím môžem zlepšovať moje príspevky a osobne našej členke Gabike, ktorá opravovala moje texty po gramatickej stránke.

S písaním blogov neplánujem prestať úplne. Teraz si ale nejdem ani dávať nejaký verejný záväzok. Počas tých desiatich týždňov som si uvedomil, že kvôli nemu som sa cítili miestami pod nátlakom, čo sa mohlo prenášať aj do samotných príspevkov. Namiesto toho budem odteraz pridávať blogy spontánne, v momentoch, keď budem cítiť potrebu o niečom napísať , keď sa mi zapáči nejaká myšlienka či príbeh. Ak ste nečítali niektorý z mojich blogov a chceli by ste, nájdete ich všetky na webovej stránke Toastmasters Levice.

Jakub Seneši